Kostol Sedembolestnej Panny Márie Martin-Sever

Horčičné zrnko

"Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi,
ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre,
takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky." (Mk4,31-32)

 

Späť na hlavnú stránku

 

ŤAVA ALEBO KÔŇ?

            Otcovia púšte prirovnávali správanie človeka buď ku správaniu ťavy alebo ku správaniu koňa. Ťava je zviera, ktoré sa uspokojí s trochou potravy a ustavične z nej prežúvaním získava silu. Kôň potrebuje potravy oveľa viac a nikdy nie je nasýtený.
            Otec pustovníckeho života svätý Anton nás nabáda, aby sme s hodnotami života nezaobchádzali ako kone, ale aby sme si brali príklad z tiav. Aby sme nepchali do seba stále nové a nové zážitky, ale aby sme si uchovávali vo svojom srdci to málo, čo sme zažili.

            Takýto postoj pomohol mnohým ľuďom prežiť aj nepriaznivé okolnosti života. Napríklad evanjelický teológ Dietrich Bonhoeffer, ktorý bol ako odporca nacizmu počas vojny uväznený a neskôr na výslovný Hitlerov príkaz popravený, píše, ako mu počas väznenia pomohli duchovne prežiť toto obdobie práve živé spomienky na rôzne stretnutia s ľuďmi, na bohoslužby, ale aj na koncert či iné pekné veci.
            Vďačnosť za malé každodenné veci aj nás môže posilniť a umožniť nám z týchto vzácnych hodnôt dlho čerpať.